V Starej Myjave som prišla vo vyladenej forme, absolvovala som presne jeden tréning na horskom bicykli za celú sezónu 2011:-) Technicky mi to ku podivu celkom šlo a zlé plávanie som dobehla práve v zjazdoch. Najhoršie zo všetkého som však mala vyladený rozum, lebo som si uložila tenisky na beh do nesprávneho depa:-) Tento zatiaľ môj najväčší blondínovský kúsok zostal nepotrestaný (môj rekord bolo doteraz pomýliť si počet kôl na biku a vracať sa z behu na cyklotrať) a ja som vďaka veľkému náskoku a kvalinému behu v horských cyklistických tretrách po asfalte (5km-23min) s prehľadom dokrivkala na prvom mieste.

CHORVÁTSKE PEKLO. Ako každý rok, ani teraz sme nevynechali spestrenie dovolenky triatloníkom v Chorvátsku. Keďže Chorváti presunuli termíny, tento rok padla voľba na triatlon Split, vyberať sa nedalo buď super šprint, alebo olympijsky . Ja a môj brat Braňo sme sa rozhodli zabojovať v olympijskom triatlone a chlapci mali ísť akvatlon. Nakoniec pretekal len Kiko, lebo Damián mal zdravotné problémy. Aklimatizácia prebiehala od stredy, zvykali sme si na miestne tohtoročné horúčavy, keď teplota cez deň v tieni sa šplhala k 40° C. Kiko mal štart 10:40 cca 150 m plávania a 600 m beh, vkladali sme do neho všetky nádeje, keďže bolo dlhšie plávanie. Nakoniec skončil vo svojej kategórii medzi chlapcami 3 a absolútne 6. My sme mali štart o 13 h a slniečko pekne pripekalo ,teplota stúpala do závratných výšok, plávanie z mojej strany prebehlo OK po 22min a 30 sek. som už bežal do depa po svoj bike . Trať som si bol pred štartom obzrieť nebola to žiadna rovina, ale ani nič náročné, skôr tiahle stúpania išlo sa 5 kôl . Ale človek mieni a život mení, s mojej strany bike veľký pre padák, nešlo to a nešlo, skupiny okolo mňa len tak fičali, ja som sa nevedel nikoho chytiť (totálni krize, ja snáď slezu s toho kola ) si vravím no, ale bojujem ďalej, dávam geli a iné jonťáky a nič nezaberá rýchlosť a sila ostali neviem kde ? J a teplo som snáď také ešte na závode nezažil. Beh bol v podstate po rovine 4kolá ,mierne stúpanie pred otočkou začal som dosť opatrne a išlo sa celkom fajn ,hlavne keď som videl dosť súperov ako kráčajú, rýchlosť síce nebola ,ale za daných podmienok bolo mojím cieľom stále bežať , ešte že bolo dosť občerstvovačiek s vodou. Výsledný čas ani netreba spomínať J vo veteránoch asi 5 miesto. Čo na záver dodať ,pochváliť Braňa a Kika za pekný výkon a na môj výkon asi rýchlo zabudnúť . Teplota vzduchu na preteku mohla byť 38° v tieni.

TAT 2011 je za nami.

Výsledky : deti , ml. žiačky , ml. žiaci, st. žiačky , st. žiaci , ženy 16-39 hobby , muži 16-39 hobby,ženy 40+ hobby , muži 40+ hobby , muži - elita , ženy -elita

ÓDA NA ORAVAMANA (Napísala Beata Rizmanová)

O R A V A M A N čistá krása športových nadšencov zišla sa masa! Triatlon v Roháčoch – nová to vec ten kto ho zvládne – tak to je borec ! Liptov a Orava sú centrom diania a gazda v penzióne plní všetky priania. Plávanie na Mare- inak to chladí v zápale preteku to až tak nevadí. Stúpanie na Huty zahreje svaly a v zjazdoch do dolín každý to valí. V Zuberci-v zákrute, Slovač kričí, máva tu všetkým bajkerom úcta sa vzdáva! A už len do kopcov- k Ťatliakovej chate. Chceli ste drinu? Tak ju tu máte! Cesta je tiahla a záver ostrý prekrví všetkým cyklistom kostry. Výbeh na Rákoň, strmé zbehy dolu niekto si strekne gel, iný chlipne colu. Zverovka! Hurá-cieľ! Tak sme to dali! Na dno svojich síl si opäť raz siahli. Všetkého bolo dosť, aj driny, aj jedla prezentov za kufor, za účasť medaila. Orava a Liptov – všetkým Vám VĎAKA! Na ďalší ročník už každý čaká...

Oravaman 23.07.2011 (Napísal náš Otec)

Po Bátovciach sa vo mne asi prebudil pretekár. Študoval som výsledky a vravel si ... budú neoprény, ide sa hore na kole a hore dole na behu, takže to je ideálne... Veľké obavy z počasia a zimy rozptýlilo našťastie už sobotné ráno.

Plávanie na Mare mi celkom nesadlo – nechytil som žiadne nohy a celé to odplával sám, neoprén už trocha zateká a robí aj odreniny. Na začiatku kola som mal navyše zbytočný problém s vypadnutou cyklo tretrou. Cez Huty ešte všetko OK, pomalé posúvanie dopredu, zo zjazdu som už po skúsenostiach z Bátoviec neočakával nič /čo sa aj potvrdilo/ a tešil sa na daľší posun dopredu pri stúpaní na Tatliakovu chatu. Žial už v Zuberci som radil a radil až kým som nemal čo a na posledné 4 km už som nemal naozaj čo zaradiť a začal štrikovať po ceste s veľmi ťažkými nohami. Tu ma predbehol Zdeno K., ktorý vyplával 6 minút za mnou a na posledných 2 km som dostal ešte minútu. Našťastie beh sa mi išiel celkom dobre, ešte pred vrcholom som Zdena obehol a posúval sa stále dopredu. V záverečných úsekoch zbehu ma predbehol Matej Kazár a na asfaltke definitívne odbehol. To som už začínal bojovať sám so sebou a keď som bežal do cieľa, zdalo sa mi to dosť do kopca a išlo to ťažko.

Výsledok hodnotím podobne ako Bátovce – spokojnosť. Medzi chyby zaradím podcenenie stravy /večera + raňajky/ a najľahší prevod na kolo 39x20 nebolo to najlepšie riešenie. 

Myslím, že organizátori si na 0. ročník nasadili latku dosť vysoko a majú môj rešpekt. Tí hore ich vypočuli a tak počasie vyšlo ideálne. Chcem poďakovať všetkým účastníkom z Martina za vzájomné povzbudzovanie /ja som vás celkom zreteľne počul a naozaj to pomáha/ a vytvorenie dobrej atmosféry. Dúfam, že sa stretneme v sobotu na našom triatlone a pretekári budú od nás odchádzať rovnako spokojní ako my z Bátoviec a Zuberca.

Bátovce 1/2 iron 16.07.2011(Napísal náš Otec) .

Tento rok som mal opäť v pláne bezhákové triatlonové preteky a pretože mi nepraskol bubienok v uchu /ako posledné 2 roky za sebou/ plán sa zmenil na realitu. Našťastie okrem komplikácie po duatlone vo Dvoroch a následnej pauze cca 3 týždne už prebehla príprava bez komplikácií.

Bol som potešený záujmom zo strany pretekárov a veril som osvedčenému organizátorovi – Vladovi a Paľovi.

Štart pretekov hodnotím trocha kriticky /slovenská klasika/ - pretekári postupujú pomaly do vody v neurčitom tvare a navzájom sa pýtajú koľko je do štartu. Našťastie to nikto neulial a tu sa takéto preteky nerozhodujú. Ani ja som nemal vážny problém, na prvej bójke som sa zaradil za dobré nohy a tie som za druhou bójkou vymenil za ešte lepšie /Maťo B. – ďakujem/. Pri výbehu z vody som zaregistroval predsedu a Peťa P. v depe, čo ma celkom potešilo. Menej som bol už nadšený začiatkom kola, keď ma predbiehali trnaváci /Maťo, Silvia/. Našťastie po najedení som v prvom kopci zaradil ľavý blinker a začal sa posúvať dopredu, čo naštartuje každého. Trocha ma sklamal minimálny odstup od spoluplavcov pri vchádzaní do 2 kola bicykla, ale scénar s predbiehaním v kopci sa našťastie opakoval, čo ma ukľudnilo. Žiaľ v klesaní v druhom kole pri mojej rýchlosti cca 50 sa okolo prehnal Pišta Summerling, čo mi na nálade príliš nepridalo. Zvýšiť na cca 55 som však nechcel a išiel si svoje. K môjmu prekvapeniu som potom Pištu docvakol na vrchole tretieho kola a do depa vchádzal s prijatelným mankom. V depe som mal problém s nohami aj bruchom /krče/, zdržal sa tam celú večnosť /naťahovanie + čo sa deje/, a tak som vybiehal na beh opäť kúsok za Maťom B. a Pištu S. som vôbec nevidel. Beh z mojej strany bol o dosť veľkom sústredení, pravidelnosti a bol som rád, že mi došlo až v poslednom kole. Dovtedy sa mi podarilo posúvať stále dopredu /aj cez Pištu, čo je na čistom behu iba sen/ a držal som tempo ako Petr V. – ten ma tlačil kúsok pred sebou. Posledné kolo už bolo bez šťavy a behom by som to príliš nenazval.

S celkovým výsledkom som spokojný, aj keď chyby to samozrejme malo.

Po 50 m plávania ma začal otláčať alebo odpadávať čip na nohe /našťastie si to neskôr sadlo/, porovnávať RB bike /rok výroby ??/ a časovkárske špeciály najmä v zjazde nie je najšťastnejšie, všetko to odjazdiť na banánoch a čoko tyčinkách sa už asi tiež nenosí a bežať vzdialenosť 21 km prvý raz v sezóne na pretekoch je celkom trúfalé. Našťastie už tieto veci neriešim. Akési vnútorné uspokojenie a poznanie seba samého je pre mňa viac a to sa dostavilo.

S oneskorením, ale predsa píšem report s Ironman Austria. Čo napísať, všetko podstatné už viete ,čas 10:43:08-

Bol to môj tretí ironman a asi na dlho aj posledný. Na prvom to bola skúška či ho dokončím, podarilo sa Slovakman 2007 čas 14:57:00. O dva roky druhý pokus Ironman France Nice 2009 čas 13:48:00. Veľmi pekný pretek mal som aj väčšie ambície, prišlo aj zlepšenie, ale nie až také výrazné ako by som bol chcel. Takže prišiel pokus číslo tri a do tretice všetko dobré a aj najlepší výkon, takže z mojej strany veľká spokojnosť .

K samotnému preteku, spoločnosť na tomto preteku mi robila manželka. Do dejiska preteku sme prišli v piatok, ubytovali sme sa v kempe asi 150 m od štartu, takže bývanie v priamom centre. V sobotu ráno som si bol zaplávať na raňajšom tréningu kde sa dávala aj kávička, len si bolo treba pre ňu zaplávať. Voda v jazere bola veľmi príjemná. Zvyšok dňa som oddychoval a poobede som dal ešte ľahký klus a potom už len zaniesť bicykel do depa a poriadne sa vyspať na nedeľu. Štart bol o 7 h, takže budíček som naplánoval na 5 h. ,prebehnúť do depa pripraviť bike , na raňajky som dal kašu od nutrendu a už sa to blížilo. O 7 h to prepuklo a začalo sa plávať ,ani neviem či som šiel tak rýchlo ,ale tam bola taká tlačenica a mal som pocit že sa utopím. Po výbehu z vody som kukol na hodiny a s časom 1:01:50 som bol spokojný, nasledoval bicykel začiatok rýchly, asi s vetrom v chrbte a o jazde bez háku sa asi moc nedá hovoriť, ale kto zažil takýto závod vie, že pri 2800 účastníkov sa to ani nedá. Bike 5:17:00 a nasledoval beh moja najhoršia disciplína.I keď som sa v nej veľmi zlepšil ešte stále sú tam rezervy J . Nakoniec to dopadlo celkom dobre maratón 4:12:00, myslel som ,že to bude troška lepšie, s celkovým časom som veľmi spokojný. Čo na záver, Ironman AUSTRIA doporučujem , pekný závod ,super atmosféra a veľa divákov. Ak sa niekto pýta kedy pôjdem ďalší Ironman, tak to ukáže čas, či sa ešte niekedy postavím na štart takejto trate , zatiaľ to neplánujem.

V nedelu 19.6. 2011 sme sa teda vybrali na ďalši akvatlon do Nitry. Naše stuhnuté telá dostali opäť zabrať. Počko bolo dosť chladné oproti Mt. Na preteky sme došli v rovnakej zostave jak sobotu okrem Rizmošov. Najmladším sa podľa očakávaní darilo veľmi dobro. Kiko s Damkom podali dobrý výkon nielen na trati, ale aj ked každý zvladol na posedenie jeden celý makovnik zo soboty:D. Voda bola chladnejšia, ale dalo sa prežiť. Kika s Peťkou si prišli po 2. a 3. miesto.Rovnako dopadli aj Maťa s Anežkou. Vlaďa vybojovala tretie a mne sa ušlo tiež. V H2o som sa trochu vytrápila, takze na behu som musela zachranovať čo sa dalo.Predseda bol druhý. Na záver sme si boli dopriať niečo dobré pod zub za odmenu v motoreste (Tribeč či?) kusok od Nitry. Všeci sme boli vysoko spokojní a už sa tešíme na triatlon do Dvorov :)
Výsledky.

SEE YA!
Danka z Turca

V sobotu ráno sme s Dankou pricestovali do Ďanovej. Prvé čo nás zaujímalo bola voda. Prvý dojem odpudzujúci, hlavne tie mŕtve ryby čo tam plávali na hladine. Teplota na prvý dojem tiež nebola najlepšia, ale po tých 150 metroch to bolo fajn. Zatial čo ja som písala čísla na každú jednu končatinu, Danka bola sprievodný cyklista pre drobcov, mladších aj starších žiakov.(Mala z toho riadny stres a ja som sa smiala, čo sa mi neskor aj vypomstilo J ) Po tom čo som trietie dorazila do cieľa, sme sa šli s Dankou jedna vyklusať a druhá rozbehať . Dobre, že nie minutku pred štartom na mna Dano zakričal, a dal mi najhoršiu úlohu. Sprievodný cyklista pre mužov. Na pokazenom bycikli som sa dosť balá, kedže sekala reťaz kedy chcela, a druhá vec bola, že čo keď ma predbehne prvý muž(na zakrutách, a do kopca nemal ďaleko), ako sa to stalo v Bratislave jednému chlapovi, ktorého predbehol Rišo Varga. Ešteže som to zvládla, a ani reťaz mi nesekla. Nakoniec si myslím, že to bol pekný pretek, a este v ten deň sme sa pripravovali na dalsí, o ktorom Vám porozpráva Danka .
Vlaďa Výsledky akvatlonu.

4.6.2011 sme sa postavili na štart Czechmanu v Mělicích (aj keď to tento rok nebolo v Mělicích ale našťastie sme na to prišli včas, 3 hodiny pred štartom:-). Podujatie organizáciou aj počtom pretekárov pripomínalo sériu Ironman 70,3. Pred pretekom sme prišli až o jednej v noci takže sme rozložili stan pri jazere v Mělicích, ktoré som si pamatala zo štartu pred 2-ma rokmi. Ráno nás však neprekvapili len kadibúdky pred ktorými sme spali, ale aj fakt, že okolo jazera sa 4hodiny pred štartom nič nedeje. Po dvoch koliečkach okolo jazera a po dedine a neúspešných rozhovoroch s miestnymi, sme konečne našli rybársku krčmu, kde vedeli o tom, že štart je 10km inde. Môžeme ďakovať nadpozemským silám (a hlavne organizátorom), že bol štart až o 12.00 a všetko sme stihli. Tento krát sme nemali fotografa, takže sme spravili len pár fotiek pri rozcvičke. Priebeh preteku bol pre mňa na začiatku nepriaznivý, lebo som vyplávala až 10-ta, no na bicykli som sa "zhranila" a pred behom už bola predo mnou len jedna pretekárka s náskokom 5min. Na behu som prišla na to, že po "pučingu" na biku už síl nemám a ozvala sa aj únava z Nemecka, no blahodárny dážď a povzbudzovanie Rocktechnikáčov ma predsa len dotiahli do víťazného konca.

28.05.2011 opäť po roku sme sa vrátili pretekať do Viedne na Vienna city triathlon / half ironman / ja a Vlado Poprac a pridal sa k nám ešte Marek Orlík člen realizu. Počasie bolo tento rok luxusné/ určite nám ho všetci závideli.../ dážď, vietor a 13°C. Pred štartom boli obavy či pretek zvládnem pod 5 hod. v tomto počasí. Plávanie bolo super teplota vody 19 °- 20°C. Vyplával som ako 5. v poradí veteránov, bicykel / 90km / v daždi a vetre nič moc ,zvládol som ho za 2 hod.38 min. Nakoniec ma zachránil beh, moja najslabšia disciplína, v ktorej som sa výrazne zlepšil. Čas pod 5 hod. som splnil aj keď iba tesne t.j. 4 hod.58min. Pochvala patrí aj mojím spolubojovníkom, Vlado sa výrazne zlepšil, jeho čas bol 5 hod.5min. a Marekov 5hod.22min. / jeho prvý half ironman /.

Výsledky: www.pentek-timing.at

22.05.2011na nemeckom powermane sme s Mirom Princíkom vyskúšali morál behať a bicyklovať do kopcov (prevýšenie 450m beh 16+8km, 1200m bike 64km) v nových dresoch od Rocktechniku (ďakujeme). Pastapárty sme už tradične nestihli aj keď sme 700km cestu zahájili s dvojhodinovým náskokom. Po ceste sme poblúdili v Prahe kde sme brali kamošku fotografku. Prišli sme o 22.00 a keby sa okolo cielovej brány náhodou nemotkal riaditeľ pretekov, nájsť telocvičňu, ktorú organizátori otvorili ako noclaháreň chudobným pretekárom by sa nám na sto precent nepodarilo a spali by sme zrejme na lavičke v parku:-) Štart bol o 10.10 takže sme mali čas postresovať (ja som sa finálne rozhodla, ktorý bike idem použiť a Miro si strhol ventil pri fúkaní kolies). Beh začínal na atletickom štadióne, čo bola jediná rovina, ktorú sme zažili. 16km vyzeralo ako nekonečný zbeh mestom a nekonečný výbeh v lese, čo neskutočne rozbilo moju fyzičku. Napriek tomu že som sa snažila neprepáliť, som bola po behu tretia (konečne som našla svoj šport:-) a na úvodnom 16percentnom 5km stúpaní som skoro zomrela. Obehlo ma asi sto ľudí takže k rozbitej psychičke sa pridala aj rozbitá psychyčka:-) Miro mal deň nešťastia, na biku začal veľmi dobre no na kopci ho stretli rovno dva defekty, populárnym spôsobom, najprv na zadnom kolese-opravil, v zápätí na prednom a ďalšiu dušu už nemal. Na vrchu kopca pokračovala trať už len miernymi stúpaniami a stále sa dalo byť na hrazde takže časovkársky bike bol výhodná voľba. Na otočke mi padla reťaz a pri jej nahadzovaní som si odopla zadnú brzdu na čo som samozrejme prišla až v najstrmšom zjazde. Pred druhým kolom som to opravila, pričom som si vyliala všetku vodu z aeroflaše, nebiť panej s flaškou pred 5km stúpaním musela by som vzdať. V druhom kole som našla stratenú silu a začala zúrivo bojovať o tretie miesto (najrýchlejšia žena behu skolabovala v druhom kopci). Na otočke posle 8km behu sme ešte boli vedľa seba, no do záverečného výbehu do mesta som našla viac síl a mohla som sa tešiť aj z postupu na MS v Powermane (v powermane sa postupuje podľa bodových ziskov). Pretek každopádne odporúčam milovníkom kopcov, ja som v nich stále záľubu nenašla.

Výsledky Martinského Mestského Duatlonu 2011 (15.5.2011)

ženy absolut., muži absolut., depá , ml. žiaci , ml. žiačky, neregistrovaní muži, neregistrovaní veteráni, neregistrované ženy, registr. juniorky, registr. junori, registrovaní muži, registrovaní veteráni, registrované ženy, starší žiaci , staršie žiačky

V sobotu 16.4.2011 sa v Turčianskych Tepliciach konal prvý ročník hornoturčianského akvatlonu a zároveň aj prvé kolo slov. pohára v akvatlone. Predbežné obavy z chladného počasia sa nepotvrdili .Voda bola teplá a plávalo sa v utajenom 25 m bazéne vo Veľkej Fatre, beh bol v kúpeľnom parku . Kto bežal dostatočné rýchlo, tak aj pri behu bola teplota dobrá. V skoro domácom prostredí mal náš oddiel iba 3 členné zastúpenie ,ale napriek tomu úspešné. Damián po výbornom plávaní a ešte lepšom depe, vyrazil na beh prvý, ale súper mal dlhšie nohy a nakoniec sa mu ušlo 4 skvelé miesto. Vlaďa išla od začiatku na istotu a vo svojej kategórii nenašla premožiteľku vo vode a ani v behu. Svoju kategóriu s prehľadom vyhrala. A predseda čo už mám o sebe napísať , po plávaní ,ktoré mohlo byť aj lepšie , som bol na 3 mieste a tak to ostalo až do cieľa. No dúfam, že forma vydrží a ešte sa na stupienky niekedy postavím. Dúfam ,že na ďalší pretek - duatlon 30.4. už pôjdeme v inom počte. Predseda.

Damián to videl takto: V sobotu som bol pretekať akvatlon. Keď sme tam prišli ,tak sme sa pozreli ako trénujú moji súperi. Potom som si bol pozrieť hotel ,bol pekný. Voda bola teplá a keď som sa chystal na štart, tak tam dali lehátka , kde sme si mohli dať veci. Potom sme si išli zobrať čísla . Plával som 50m VS a bežal 400m. Z vody som vyplával 2. , z depa som vybiehal ako 1., bežal som ako som vládal ,ale na stupienky víťazov mi to nestačilo . Celkovo som bol 4. Pretek bol pekný a za odmenu sme boli v aquaparku.

V sobotu 5.3. som sa s mladými nádejami nášho klubu zúčastnil plaveckých pretekov v D.K. Naši triatlonisti pretekali za plavecký klub PKM. Pretekov sa zúčastnila aj naša Vlaďka, ktorá sa chystá na veľkú kariéru triatlonistky. Od septembra by mala študovať na športovom gymnáziu v Trenčíne zo zameraním na triatlon. Pretekali aj mladí Koneční, mali troška problémy s pravidlami, takže boli aj diskvalifikácie, ale doniesli aj pódiové umiestnenia. Písaním reportu som poveril Vlaďu a Maťu, ktorá už dlhšiu dobu uvažuje, že rozšíri naše rady triatlonistov . Už sme sa po dlhej dobe tešili, že si cez víkend pospinkáme, ale opak sa stal pravdou. Všetci sme sa ako zombie doterigali na 6 pred plaváreň (zbytočne skoro), aby sme mohli vyraziť do Dolného Kubína. Dokonca aj šofér vyzeral akoby si chcel pospať počas jazdy. Keďže cesta do DK bola zavalená, museli sme ísť cez Ružomberok. No ako povedal Dano, za dve hodiny by sme tam s tým autobusom boli aj docúvali. Tajomstvom nebolo, že mladší tam išli iba kvôli aquaparku a my starší sme sa utešovali, že sa tam pôjdeme aspoň vyblázniť, keď domrvíme preteky. Keď sme vošli do vnútra, ovanul nás zatuchnutý vzduch.Bolo tam tak horúco až sme boli radi, že ideme do vody a nie sme v koži trénerov a rozhodcov, ktorí museli byť celý deň na suchu a dozerať na naše časy. Hneď ako sme skočili do bazéna prekvapila nás teplota aj čistota vody. Spomenuli sme si na našu plaváreň, ktorá pri tejto vyzerala ako obyčajný rybník s riasami. Všetci sme sa dobre rozplávali a boli sme pripravení podať výborné výkony.

Väčšine to aj vyšlo - veď akoby aj nie, keď sme na to tak dlho a tvrdo trénovali. Po odplávaní disciplín sme sa išli na chvíľku vyčvachtať a zasa sme utekali na štart kvôli štafete. Okolo pomocného štartéra bolo dosť rušno - dokolečka behali decká a hľadali svojich kamarátov, s ktorými mali ísť v štafete. Náš klub bol v tomto najdisciplinovanejší. Už pískali na štart a martinské družstvo malo stále len 3 plavcov zo 4. Našťastie už minútu nato sa objavil - bol sa šmyknúť na šmýkačke. Myslíme, že aj napriek pár nejastnostiam a zmätkom boli tréneri spokojní. Diplom sa ušiel každému, či už v štafete alebo v samostatnej disciplíne.

30.01.2011 EP v ZIMNOM TRIATLONE - 3. kolo (Matúš Jurečka)

Uplynulý víkend som spolu s Monikou, Tomášom, Jožom a veliteľom výjazdu Milanom (repre. trénerom) strávil v Taliansku. Našim cieľom bolo mestečko San Candido v Dolomitoch na Taliansko - Rakúskom pomedzí, dejisko EP v zimnom triatlone. Pretek bol po organizačnej stránke zvládnutý na jednotku, od perfektne upravených tratí až po počasie všetko klaplo. Ľahké mínus si organizátori zaslúžia akurát za horšie značenie cyklistického okruhu, kde nebol veľký problém zablúdiť. V mrazivé nedeľné ráno sa na štart postavila viac ako stovka pretekárov, čo na Talianske pomery nie je nič nezvyčajné. Môj výkon na behu bol jednoznačne podpriemerný. Trápil som sa od štartového výstrelu, až po prvé depo. Na biku o niečo lepšie, ale s výsledkom som už zázrak nespravil. Po bežkárskej časti z toho bolo konečné 16. miesto. Ostatní: Monika 5., Tomáš 6., Jožo 14. Viac sa dozviete samozrejme z vysledkovej listiny. Ďalší pretek ma čaká už nasledujúci víkend u nás na Látkach, kde sa ako pevne verím, ukážem v lepšom svetle. Výsledky.

29.01.2011 Tak už aj táto kozenka odmietla radšej s naším predsedom pretekať...Dnešný výlet v Nízkych Tatrách: super počko, celý deň slniečko a kamzíky sa s nami lyžovali. Vyšli sme na Chopok, potom do Krupového sedla,zlyžovanie dole na juh,na cestu ktorá ide z Trangošky na Štefánikovú chatu, pokračovali na Ďumbier a po hrebeni späť na Chopok. Ostávalo už len zlyžovanie dole na záhradky ku autu. Celé to trvalo 7 hod. /21,65 km/, nastúpali sme 2315 m.

ME IRONMAN 70.3 Wiesbaden. Minulý vikend (14.-15. 08.)sme sa ako iste všetci viete (lebo som stresovala a všetkým vyvolávala ako mám trénovať, čo mám jesť kedy kakať a pod.) vybrali do Wiesbadenu na ME v Ironamane 70.3, teda v polke.Môj cieľ bol jediný a to ziskať slot na MS na Floridu... pokračovane

TAT2010 by Dado , by Peťo : tu

Výsledky TAT 2010:

Deti

Žiaci: ml. žiačky, st. žiačky, ml. žiaci , st. žiaci

Hobby: ženy, muži ,štafety

Elita: ženy, muži

Profil cyklistiky , mapka : plávanie + beh , komplet.

20.6. Akvatlon Nitra , klub TAT sa vyšvihol na bedňu 4 krát. Rebeka 2. Vlaďa 3. v starších žiačkach , Danka 3. medzi juniorkami , a aj Dadova motyčka opäť raz vystrelila a bolo z toho 1. miesto vo veteránoch. No a ostatné martinčanky z PkMa sa tiež rozhodne nedali zahanbiť... viac vo fotoreportáži a výsledkoch.

29.5. Viennaman 2010 , Daniel skončil celkovo na výbornom 64. mieste , Kristína DISQ , Jano DISQ. Jano: "Ja sa nejdem vyhovárať. Kartu som si zaslúžil a aj 6min penalty box lebo som sa ulakomil, keď ma v druhom kole predbehol na bajku asi 15 členný balik a išli predo mnou pohromade asi pol kola a nič sa im nedialo.Dožralo ma to a povedal som si,že predsa nie som sprostý, idem medzi nich. No vo štvrtom kole nabehol sudí ale ja som im vtedy na bajku ušiel a vôbec som nezbadal,že mi dal niekto kartu. Nevadí čas je zapisany a ja mam ponaučenie pre Bolton. " Kristína:" Keby rakušiaci trochu speakovali a vedeli sme že existuje penalty box mali by sme trochu lepši pocit ale pravdou je ,že je to dobrá skúsenosť a výsledný vylepšený čas nám nikto nezoberie." .Výsledky

ABU DHABI INTERNATIONAL TRIATHLON 2010

3-200-20 - tieto dištancie si dopriala naša Kristína na týchto pretekoch už 13. marca .

Report , výsledky.